Život Prešova
online
online
Herec s osobitým zjavom a talentom Peter Debnár by mal 80 rokov
08.10.2021 Bratislava
Bratislava
8. októbra (TASR) – Svoj herecký talent uplatnil Peter Debnár pred
kamerou a priazeň publika si získal aj na divadelných doskách. Viacero
náročných a precízne vystavaných úloh vytvoril spolu s kolegami v
Divadle na korze. Od roku 1971 bol členom Novej scény v Bratislave, v
rokoch 1984 – 1986 aj umeleckým šéfom činohry. Svoje miesto si našiel
tiež v Divadle Astorka Korzo '90.
Umelec pri vytváraní charakterov uplatnil najmä v divadle nadhľad a grotesku a bol schopný zachytiť tragikomickosť postavy. Na obrazovkách vedel majstrovsky zahrať väčšie aj menšie úlohy – a spolu so seriálmi či televíznymi inscenáciami sa ich počet blížil k dvom stovkám.
Od narodenia herca Petra Debnára uplynie v piatok 8. októbra osemdesiat rokov.
Peter Debnár sa narodil 8. októbra 1941 v Bratislave. Na Vysokej škole múzických umení v hlavnom meste vyštudoval v roku 1966 réžiu. Ešte počas štúdia režíroval krátky čas v Divadle Petra Jilemnického v Žiline, no napokon sa vydal na hereckú dráhu.
Koncom 60. rokov pôsobil v legendárnom Divadle na korze. Napriek krátkej existencii divadla, ktorú násilne ukončilo obdobie normalizácie, tu Bednár stihol vytvoriť niekoľko pozoruhodných úloh. V postave Pozza (1968) z Beckettovho Čakania na Godota sa alternoval s úplne iným typom herca – Martinom Hubom. Debnár tu stvárňoval lenivú figúrku a žoviálneho dobráka, ktorý sa však správal k svojmu sluhovi diktátorsky. Ďalej sa predstavil ako Veľký stroskotanec (Stroskotanci, 1969), na javisku ho bolo možné vidieť aj v inscenáciách ruských klasikov, akými boli Gogoľ, Čechov či Ostrovský. Stelesnil majetníckeho Ivana Pavloviča Praženicu (Ženba, 1969), postavu Žigalova vo fraške s názvom Jubileum (Jubileum - Svadba, 1970) a potulného herca Nešťastlivceva v inscenácii Les (1971).
Vedel presvedčivo stvárniť komické ako i vážne dramatické postavy. Z pôsobenia na Novej scéne možno spomenúť jeho exposlanca Sekeru v politickej veselohre Čaj u pána senátora (1976), ako Štrúdľa sa predviedol v javiskovom spracovaní hry Lumpacivagabundus (1978) a ako Doktor Makarov v diele Maxima Gorkého Barbari (1980). Vyskúšal si aj rolu Kosycha (Ivanov, 1981), Tesnošila (Kocúrkovo II, 1982), Eugena Filadelfiho (Agáty, 1983) či Gajeva (Višnový sad, 1984). V Astorke Korzo '90 zaujal napríklad v inscenáciách Vyrozumenie (1990), Kazimír a Karolína (1992), Armagedon na Grbe (1993) alebo Obchod na korze (2000).
Jeho filmovým debutom bola snímka Vždy možno začať (1961), ďalej sa objavil v historickej dráme Majster kat (1966) od režiséra Paľa Bielika, kde si zahral mentálne postihnutého Emilka. O dva roky neskôr získal rolu ženícha v snímke Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici a objavil sa aj v romantickej komédii Román o base.
Maliara Goyu si zahral v poetickej snímke Sladké hry minulého leta (1969), ktorú nakrútil Juraj Herz. Režisér Elo Havetta oživil novelu Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec a spracoval ju do filmovej podoby. V tragikomédii Ľalie poľné (1972) o ľuďoch hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti po vojne sa Peter Debnár predstavil ako mních poštár.
Zahral si aj v niekoľkých seriáloch pre deti a mládež ako napríklad Nikto nie je doma (1972), Bola raz jedna záhrada (1973) či Leto s Katkou (1975). Zbojníka stvárnil v komédii inšpirovanej jánošíkovskou legendou Pacho, hybský zbojník (1975). Radim Cvrček ho obsadil do dobrodružného fantasy seriálu Spadla z oblakov (1978) aj do seriálu Safari (1986). V roku 1983 natočil režisér Miloslav Luther päťdielny historický seriál Lekár umierajúceho času - neskôr, v roku 1990 dostal filmovú podobu. Peter Debnár sa pred kamerou predstavil v úlohe kniežaťa.
V roku 1995 herec prekonal mozgovú porážku. Posledným filmom, v ktorom účinkoval, bol celovečerný televízny debut spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003). Peter Debnár zomrel 8. júna 2004 v Bratislave ako šesťdesiatdvaročný.
Umelec pri vytváraní charakterov uplatnil najmä v divadle nadhľad a grotesku a bol schopný zachytiť tragikomickosť postavy. Na obrazovkách vedel majstrovsky zahrať väčšie aj menšie úlohy – a spolu so seriálmi či televíznymi inscenáciami sa ich počet blížil k dvom stovkám.
Od narodenia herca Petra Debnára uplynie v piatok 8. októbra osemdesiat rokov.
Peter Debnár sa narodil 8. októbra 1941 v Bratislave. Na Vysokej škole múzických umení v hlavnom meste vyštudoval v roku 1966 réžiu. Ešte počas štúdia režíroval krátky čas v Divadle Petra Jilemnického v Žiline, no napokon sa vydal na hereckú dráhu.
Koncom 60. rokov pôsobil v legendárnom Divadle na korze. Napriek krátkej existencii divadla, ktorú násilne ukončilo obdobie normalizácie, tu Bednár stihol vytvoriť niekoľko pozoruhodných úloh. V postave Pozza (1968) z Beckettovho Čakania na Godota sa alternoval s úplne iným typom herca – Martinom Hubom. Debnár tu stvárňoval lenivú figúrku a žoviálneho dobráka, ktorý sa však správal k svojmu sluhovi diktátorsky. Ďalej sa predstavil ako Veľký stroskotanec (Stroskotanci, 1969), na javisku ho bolo možné vidieť aj v inscenáciách ruských klasikov, akými boli Gogoľ, Čechov či Ostrovský. Stelesnil majetníckeho Ivana Pavloviča Praženicu (Ženba, 1969), postavu Žigalova vo fraške s názvom Jubileum (Jubileum - Svadba, 1970) a potulného herca Nešťastlivceva v inscenácii Les (1971).
Vedel presvedčivo stvárniť komické ako i vážne dramatické postavy. Z pôsobenia na Novej scéne možno spomenúť jeho exposlanca Sekeru v politickej veselohre Čaj u pána senátora (1976), ako Štrúdľa sa predviedol v javiskovom spracovaní hry Lumpacivagabundus (1978) a ako Doktor Makarov v diele Maxima Gorkého Barbari (1980). Vyskúšal si aj rolu Kosycha (Ivanov, 1981), Tesnošila (Kocúrkovo II, 1982), Eugena Filadelfiho (Agáty, 1983) či Gajeva (Višnový sad, 1984). V Astorke Korzo '90 zaujal napríklad v inscenáciách Vyrozumenie (1990), Kazimír a Karolína (1992), Armagedon na Grbe (1993) alebo Obchod na korze (2000).
Jeho filmovým debutom bola snímka Vždy možno začať (1961), ďalej sa objavil v historickej dráme Majster kat (1966) od režiséra Paľa Bielika, kde si zahral mentálne postihnutého Emilka. O dva roky neskôr získal rolu ženícha v snímke Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici a objavil sa aj v romantickej komédii Román o base.
Maliara Goyu si zahral v poetickej snímke Sladké hry minulého leta (1969), ktorú nakrútil Juraj Herz. Režisér Elo Havetta oživil novelu Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec a spracoval ju do filmovej podoby. V tragikomédii Ľalie poľné (1972) o ľuďoch hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti po vojne sa Peter Debnár predstavil ako mních poštár.
Zahral si aj v niekoľkých seriáloch pre deti a mládež ako napríklad Nikto nie je doma (1972), Bola raz jedna záhrada (1973) či Leto s Katkou (1975). Zbojníka stvárnil v komédii inšpirovanej jánošíkovskou legendou Pacho, hybský zbojník (1975). Radim Cvrček ho obsadil do dobrodružného fantasy seriálu Spadla z oblakov (1978) aj do seriálu Safari (1986). V roku 1983 natočil režisér Miloslav Luther päťdielny historický seriál Lekár umierajúceho času - neskôr, v roku 1990 dostal filmovú podobu. Peter Debnár sa pred kamerou predstavil v úlohe kniežaťa.
V roku 1995 herec prekonal mozgovú porážku. Posledným filmom, v ktorom účinkoval, bol celovečerný televízny debut spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003). Peter Debnár zomrel 8. júna 2004 v Bratislave ako šesťdesiatdvaročný.
www.ZIVOTPO.sk
